Vladimir Ondejcik
Architecture - News
Architecture - Projects

Photography
Bonsai Art

CV + Download
Contact me

PIONIERI MODERNY – jednota či rozmanitost/Pioneers of modernism

STU Bratislava, Vladimir Ondejcik, 2010
" Plny text s ilustraciami na stiahnutie na spodu stranky "

Moderný (z lat.) pôvodne adjektívum modernus prechýlením od príslovky modo s významom nedávny, nový (1) Úvod

Pri spätnom pohľade sa zdá akoby celé to neoklasicistické dobrodružstvo z polovice a konca 19.storočia nebolo nič iné ako len zámerný pokus o odklad niečoho čo muselo nevyhnutne prísť. (2) V tomto období ešte neexistovalo systematické uvažovanie o tom ako využiť nové technické poznatky. Avšak časté experimenty, boli skôr snahou vizionárskych jednotlivcov, ako napríklad Gustav Eiffel alebo Joseph Paxton, ktoré predznamenávali budúcnosť a preto o pionieroch moderny sa hovorí až od obdobia posledného desaťročia 19. storočia až do 20-tych rokov 20. storočia. Hospodárska situácia v Európe taktiež predznamenávala istú zmenu. Technickovedecká revolúcia, ktorá plynula od poslednej tretiny 19. Storočia prinášala mnohé objavy na poli vedy a techniky, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvnili architektúru. Vznik monopolov a súperenie veľmocí, priniesli zmeny myslenia a filozofie a vytvorili klúčové podmienky pre zmeny, ktoré sa už nedali odvrátiť.

Nové materiály a vynálezy
Architektúra bola poznačená najmä vynálezmi. Prvým je znovuobjavenie betónu a vynález železobetónu, ktorý bol zdokonalený až do bodu, keď ho bolo možné použiť spolu so stále odvážnejšími experimentmi so železnou konštrukciou. Jedným z nich bol kostol St-Jean de Montmartre v Paríži (1897-1904) postavený Anatolom de Baudotom. Bol to jeden z predstaviteľov generácie, ktorá mala v obľube uplatňovanie nových technických prvkov v rámci tradičných konštrukčných postupov. Vychádzal z novogotických zásad ale vytvoril dielo, ktorého forma bola použitím nových materiálov zredukovaná na minimum. Pripravil tým pôdu pre budúcich architektov u ktorých vynechanie zbytočných detailov išlo spolu s vizuálnym uplatnením tých foriem ktoré sa podieľajú na konštrukcii budovy. Túto zásadu ďalej rozvinul Auguste Perret. (3)
Druhým objavom, ktorý značne začal formovať hmotu budov bol výťah. Jeho všeobecné rozšírenie hralo kľúčovú úlohu pri utváraní charakteristického rysu mnohých moderných veľkomiest. Zavedenie osobných výťahov umožnilo až bezpečnostné opatrenie zavedené v roku 1853 E. G. Otisom. Spočívalo vo zvieracom zariadení, ktorým sa vodiace lišty kabíny zablokovali, ak kleslo napätie vo výťahovom lane. V roku 1880 firma Siemens vyrobila k tomuto účelu elektrický motor. V obchodnej budove bol tento typ výťahu prvýkrát použitý v roku 1889, v Demarest Building v New Yorku. (4)

Medzinárodný štýl
V značne zmätenom slovníku architektonických pojmov fungujú termíny ako medzinárodný štýl, medzinárodná moderna, či modernizmus, viac-menej ako synonymá pre tú istú vec. Názov medzinárodný štýl pochádza z eseje Henry-russella Hitchcoca a Philipa Johnsa, vydanej ako katalóg výstavy architektúry v Múzeu moderného umenia, ktorá sa konala v New Yorku v roku 1932. Názov a výstava samotná odrážali štýl, ktorý sa v európskej a americkej architektúre vyvinul v predchádzajúcom desaťročí. (5)

Chicagská škola
V americkej kultúre sa za pionierov moderny dajú považovať príslušníci tzv. Chicagskej školy. Wiliam Le Baron Jenney patrí k najvýznamnejším osobnostiam raziacim cestu modernej architektúry. Budova poisťovne Home Insurance v Chicagu je označovaná za prvý mrakodrap. (6) Od šiesteho poschodia boli použité oceľové nosníky, ktoré však boli z protipožiarnych dôvodov obostavané. Keďže však hladká plocha bola stále neprijateľná, budova nadobudla historizujúci vzhľad. Možnosti, ktoré sa naskytli Jenneymu, neboli náhodné, keďže po veľkom požiari prežívalo Chicago veľkú stavebnú činnosť, ktorá bola sprevádzaná až nezvyklou vôľou k experimentom a konštrukčným novinkám
. Chicagskú školu tvorili okrem Jenneyho 3 dvojice architektov. Sú to Daniel H. Burnham a John Root, William Holarbird a Martin Roche a Louis H. Sullivan a Dankmar Adler. (7)

Louis H. Sulivan
Bezpochyby najväčšou osobnosťou chicagskej školy bol práve Louis H. Sullivan. Nebol len obyčajný projektant, ale študoval spisy súdobých filozofov a prírodovedcov a stal sa prívržencom tzv. vývojovej teórie. Uvedomoval si, že len účelne stvorený organizmus môže fungovať a s poruchou funkčnosti nastáva rozklad a smrť. Verí, že aj architektúra musí sledovať účelnosť, lebo inak spôsobí viac škody ako úžitku. V roku 1895 povedal preto heslo forma sleduje funkciu, ktoré sa stalo obsahovou esenciou funkcionalistickej architektúry 20. storočia. (8) „Povedal by som, že by bolo vynikajúce pre naše estetické dobro, keby sme sa na radu rokov mohli zbaviť všetkého ornamentu, aby sa naše myslenie mohlo ostro zamerať na tvorbu budov dobrých foriem, príjemných vo svojej náhodnosti. Zistíme, že ornament je mentálny luxus, a nie nutnosť, pretože sa naučíme rozlišovať hranice rovnako ako veľkú hodnotu nezdobených hmôt. (L. Sulivan, Ornament in Architecture).“ (9)
Sullivan svojou knihou jasne predznamenal vývoj architektúry nasledujúcich desaťročí.

Frank Lloyd Wright
V roku 1904 postavil jeden mladý, vtedy príslušník chicagskej školy (a tiež učeň L. Sullivana) v Buffalu, budovu, ktorou toto nové hnutie postúpilo dopredu viac ako kedykoľvek predtým. Kancelárska budova Larkin Building, ktorú si od Wrighta objednala firma pre zásielkový obchod, sa stavala hneď vedľa železničnej trate. Bola to kompaktná ohňuvzdorná budova vybavená klimatizáciou, kovovými písacími stolmi a stoličkami s povrchovými plochami pohlcujúcimi zvuk a s vyváženým systémom prirodzeného a umelého osvetlenia. Frank Lloyd Wright získal svoju slávu hlavne organickou architektúrou, v nej akoby budovy vyrastali z prirodzeného prostredia. (10) V administratívnej Johnsona Waxa budove sa táto metafora odhaľuje vo vysokých štíhlych hríbových stĺpoch, zužujúcich sa smerom dole k päte vytvárajúcich primárny nosný systém, (11) a tiež v jeho známej vile nad vodopádom. V projekte Guggenheimovho múzea jednoducho obrátil hore nohami zužujúcu sa špirálu planetária. Guggenheimove múzeum je treba považovať za vrchol neskorého obdobia Wrightovej dráhy, pretože kombinuje štrukturálne a priestorové princípy Vily nad vodopádom so stropným osvetlením budovy Johna Waxa. (12) Už na začiatku storočia vnímal Wright priestor nielen ako architekt ale predovšetkým s hlbokým porozumením k tým ktorý budú priestor následne skutočne používať. (13)

Otto Wagner
Na prelome storočia sa v Európe šírila koncepcia secesie. Hlavným predstaviteľom Viedenskej secesie je Otto Wagner. Skoro po nástupe na najprednejšiu umeleckú školu v strednej Európe sa pripojil k odbojným mladým výtvarníkom vstupom do skupiny Seccesion. Osobité stvárnenie majú jeho nájomné domy na ulici Wienzeile. Umiernenosť a výrazný sklon ku koncepcii v podstate klasickej sú nakoniec tie rysy, ktoré Wagnerovú architektúru odlišujú od architektúry väčšiny iných secesných architektov, a ktoré pripravujú pôdu obdobia moderny. Wagner zdôrazňuje, že východiskom architektonickej práce musí byť vždy účel a dochádza k záveru ,že to čo nie je praktické, nemôže byť pekné, alebo inak: účel-konštrukcia-poézia. (14)

Auguste Perret
Z veľkého počtu západných klasicistických architektov bezpochyby vyniká Auguste Perret. Veľký rozruch spôsobila budova jeho vlastného domu v Paríži a stala sa míľnikom vo vývoji architektúry. Je to veľká obytná stavba riešená ako železobetónový skelet, ktorý je navonok plne priznaný. Na odstupňovaných najvyšších poschodiach sú zriadené záhrady so stromami vo veľkých kvetináčoch. Všetky jeho stavby patria k prvým architektonicky zvládnutým budovám zo železobetónu. Perret vždy zdôrazňoval význam konštrukcie a pravdivosť jej výrazu. (15) Túto teóriu praktikuje aj na svojej ďalšej progresívnej stavbe a to na kostole Le Raincy (1922-1923). Železobetónový skelet s valenými segmentovými klenbami je doplnený prefabrikovanou krajkovou štruktúrou a jednotlivé povrchy kostola sú z pohľadového betónu.

Adolf Loos
Teória Adolfa Loosa bola otvorene namierená proti súdobej konvencii a zvyklostiam. Z ekonomických a morálnych dôvodov veľmi ostro zavrhuje ozdobu. (16) Tejto problematike je venovaná aj krátka rozprava Ornament a zločin inšpirovaná aj L. Sullivanom. Rovnako vyhranený postoj má Loos aj k imitáciám materiálov a hovorí: „Moderní je vždy úsporný materiál.“ Loosov pioniersky význam nespočíval len v jeho výnimočnej jasnozrivosti kritika modernej kultúry, ale tiež vo formulácii Raumplanu ako architektonickej stratégie, prekonávajúcej protiklady kultúrneho dedičstva buržoáznej spoločnosti. V Loosovi musíme dnes predovšetkým vidieť architekta, preštudoval problém riešený neskôr Le Corbusierom plným rozvinutím voľného pôdorysu (plan libre). Táto téma našla svoj najlyrickejší výraz v projekte vily na Lidu v Benátkach z roku 1923. Tento dom sa mal stať typickou formou pre Le Corbusierovu kánonickú puristickú vilu v Garches z roku 1927. (17)

Severské krajiny – Asplund a Aalto
Trochu odlišný vývoj nastal v Škandinávii, kde silnú rolu v tom to období hrala národná romantika a dórska senzibilita. Národná romantika sa postupne šírila z Dánska cez Švédsko až do Fínska. Popredný architekti, ktorý sa začali vymykať z historizujúcich tradícii boli E. G. Asplund a A. Aalto. Erik Gunnar Asplund sa snažil po celú dobu prekonať vojnu štýlov spojením vernakuláru a klasicizmu do primitívnej, ale autentickejšej výrazovej formy. Až do jeho krátkej funkcionalistickej perióde trvajúcej od roku 1928 do roku 1933, sa zdá že jeho dielo bolo podrobené rôznym vplyvom, ktoré sa kryštalizujú v jeho vrcholnej stavbe Štokholmskej knižnice. (18) Tvorba Alvara Aalta sa v jeho začiatkoch uberala viacerými smermi. Bol ovplyvnený Asplundom a Wagnerschule a až svojou neskorou tvorbou vo viacerých smeroch pripomína Wrightovu organickú architektúru.

Organizácia CIAM
Celé toto obdobie vyústilo pri rozhodnutí poroty, ktoré zapôsobilo otrasne na moderných architektov, v súťaži o stavbu Paláca národov. V tejto súťaži sa po prvýkrát stretlo moderné pojatie architektúry s konzervatívnym. Pri tejto príležitosti si zástanci moderny chceli ujasniť a preveriť svoje názory a tak sa pod vedením Le Corbusiera a Siegfrieda Giediona stretli v roku 1928 na zámku v La Sarraz, (19) čo vyústilo v manifest CIAM (Congres internationaux d architecture moderne) a dalo modernému štýlu jeho programovú základňu.

Pionieri moderny na Slovensku
Cesta k modernej architektúre na Slovensku začala u najvýznamnejšieho architekta – Dušana Jurkoviča. Na jeho luhačovických stavbách možno dobre rozlíšiť spôsob ako sa stýka starší národopisný princíp s hlavným vývojovým prúdom, ktorý smeroval cez secesiu k moderne. Ďalšou významnou etapou vývoja k modernej architektúre boli dve vily, ktoré Jurkovič navrhol pre svoju rodinu a pre Dr. Náhlovského v Prahe. Vonkajší tvar sa prelamuje a z neho vstupujú jednotlivé vnútorné objemy, akoby chceli dať najavo svoju funkčnú samostatnosť. (20) V roku 1908 navrhol budapeštiansky architekt István Medgyaszay, ktorý študoval v parížskom ateliéri Hennebiqueho a u Otta Wagnera, malý kostol pri dedinke Mula. Bol to prvý kostol v Uhorsku, ktorý bol postavený zo železobetónu. Oceľobetón pred prvou svetovou vojnou rýchlo prenikal do stavebníctva. Firma Pittel & Brausewetter postavila z neho most cez malý Dunaj v Prievoze a v roku 1910 stropy a stĺpy továrne Danubius. (21) Budova kúpeľov v Piešťanoch a elektráreň v továrni Dynamit Nobel majú taktiež oceľobetónové konštrukcie. Medzivojnové obdobie sa na Slovensku zvykne považovať za najúspešnejšie v rámci architektúry 20. storočia. Spája sa s konštituovaním autentickej domácej architektonickej scény a prienikom funkcionalizmu do tohto prostredia. Hoci bolo Slovensko v tom čase vystavené hospodárskym ťažkostiam, ktoré spôsobili následky vojny a hospodárskej krízy, miestna výstavba zaznamenala nebývalý rozvoj. Podpísala sa pod ňu potreba nových štátnych budov a postupný hospodársky rast. (22)
Názorovo štruktúrované prostredie umožnilo, že najúspešnejšími predstaviteľmi modernej architektúry na Slovensku mohli byť súčasne uvážlivý konzervatívny Slovák Emil Beluš, ako aj avantgardný ľavicovo orientovaný Žid Fridrich Weinwurm, či rozhľadený progresívny Čech Alois Balán.

Záver - jednota či rozmanitosť
Monotónnosť a nepresvedčivosť historizujúcich štýlov konca 19. a na začiatku 20. storočia dozrela do postupnej vzbury na obidvoch kontinentoch. Nový smer sa začal budovať na báze silných jednotlivcov. Nové materiály, stavebné postupy a najmä vystuženie betónu oceľovými prútmi sa podpísalo pod rozvoj novej architektúry. Architekti si postupne začali uvedomovať zbytočnosť ornamentu, avšak sami ho nedokázali ešte úplne odstrániť a stále podliehali silným spoločenským konvenciám. Preto prvé železobetónové skelety boli odievané do historizujúcich fasád. Secesný ornament založený na prírodných motívoch taktiež postupne uvoľňuje priestor holým stenám a tichej monumentalite. Frank Lloyd Wright a Alvar Aalto ako predstavitelia organickej architektúry ako prví využili tvárnosť železobetónu na svojich stavbách. Celková rozmanitosť odboja proti historizmu či už použitím nových materiálov, priznávaním konštrukcie alebo aplikáciou pohľadového betónu však končí opäť v jednote a suchosti medzinárodného štýlu ktorý následne nastupuje s novou generáciou a ktorý presadili silné osobnosti a často aj žiaci v ateliéroch pionierov, ako Le Corbusiér, Walter Gropius, či Mies van der Rohe a na Slovensku Emil Belluš a Vladimír Karfík.


Čestné prehlásenie Ja, dolu podpísaný, Vladimír Ondejčík, študent 4. ročníka FA STU, narodený 16. 5. 1988 v Nitre, bytom Martinská dolina 7, Nitra, čestne prehlasujem, že absenčnú prácu k 1. štátnej skúške Teória a dejiny architektúry a urbanizmu som vypracoval samostatne. Vladimír Ondejčík

Odkazy citácií:
1. Dulla, prednášky FA, 2008. Pôv. Petránsky: Princípy moderného umenia, s 36-38
2. VICKERS Graham: Architektúra, klíčové momenty. Praha: Columbus, s.r.o., 1988,
s. 138
3. VICKERS Graham: Architektura, klíčové momenty. Praha: Columbus, s.r.o., 1988, s. 143
4. VICKERS Graham: Architektura, klíčové momenty. Praha: Columbus, s.r.o., 1988, s. 141
5. VICKERS Graham: Architektura, klíčové momenty. Praha: Columbus, s.r.o., 1988, s. 154
6. HOLLINGSWORTH Mary: Architektura 20. Století. Bratislava: Columbus, s.r.o., 1993 s. 60
7. HOLLINGSWORTH Mary: Architektura 20. Století. Bratislava: Columbus, s.r.o., 1993 s. 60
8. HOLLINGSWORTH Mary: Architektura 20. Století. Bratislava: Columbus, s.r.o., 1993 s. 64
9. FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 62
10. VICKERS Graham: Architektura, klíčové momenty. Praha: Columbus, s.r.o., 1988, s. 145
11. FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 220
12 FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 222
13. VICKERS Graham: Architektura, klíčové momenty. Praha: Columbus, s.r.o., 1988, s. 145
14. HOLLINGSWORTH Mary: Architektura 20. Století. Bratislava: Columbus, s.r.o., 1993 s. 89
15. HOLLINGSWORTH Mary: Architektura 20. Století. Bratislava: Columbus, s.r.o., 1993 s. 105
16. HOLLINGSWORTH Mary: Architektura 20. Století. Bratislava: Columbus, s.r.o., 1993 s. 164
17. FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 113
18. FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 229
19. HOLLINGSWORTH Mary: Architektura 20. Století. Bratislava: Columbus, s.r.o., 1993 s. 178
20. DULLA, Matúš a kol.: Architektúra na Slovensku – stručné dejiny. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2005, s. 136
21. DULLA, Matúš a kol.: Architektúra na Slovensku – stručné dejiny. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2005, s. 137
22. DULLA, Matúš a kol.: Architektúra na Slovensku – stručné dejiny. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2005, s. 140
23. DULLA, Matúš a kol.: Architektúra na Slovensku – stručné dejiny. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2005, s. 141

Použitá literatúra:
FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 89 – 300
Originál: Modern Architecture, Critical history. London: nakladateľstvo Thames S Hudson, 2002
VICKERS Graham: Architektura, klíčové momenty. Praha: Columbus, s.r.o., 1988, s. 136 – 162
STAŇKOVÁ Jaroslava a kol.: Architektura v promenách tisíciletí. Praha: nakl. Sobotáles, 2005, s. 191 - 231
HAAS Felix: Moderná svetová architektúra. Bratislava: Vydavateľstvo Slov. fondu Výtv. Umení, 1968
HOLLINGSWORTH Mary: Architektura 20. Století. Bratislava: Columbus, s.r.o., 1993
DROSTEOVÁ Magdaléna: Bauhaus. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2007, s. 1 – 95
Originál: ALBERS Josef: Bauhaus. Kolín: Taschen GmbH, 2007
DULLA, Matúš a kol.: Majstri architektúry. Bratislava: perfekt, a.s., 2005, s. 48 - 87
DULLA, Matúš a kol.: Architektúra na Slovensku – stručné dejiny. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2005, s. 132 - 155
Matúš Dulla, Henrieta Hammer: K otázkam moderny. IN: Časopis Architektúra a urbanizmus do.co,mo.mo_, číslo: 1-2, ročník: 1995, s. 5 – 151

Zdroje obrázkov:
Obr. 1: http://www.ou.edu/class/arch4443/Skyscraper%20East%20and%20West/Home%20I nsurance%20Building.jpg
Obr. 2: http://www.ou.edu/class/arch4443/Skyscraper%20East%20and%20West/Monadnock %20Building.jpg
Obr. 3: http://www.ou.edu/class/arch4443/Skyscraper%20East%20and%20West/Wainwright %20Building.jpg
Obr. 4: http://solohq.solopassion.com/Articles/Cresswell/Img/Larkin.jpg
Obr. 5:
http://www.carusostjohn.com/media/artscouncil/history/streamlined/photo_03.html
Obr. 6: http://www.bluffton.edu/~sullivanm/wagner/majolwhole.jpg
Obr. 7: http://1.bp.blogspot.com/_ojWtyH7yPvw/SI17ErKXo1I/AAAAAAAABq8/W0tNhUI1- Eg/s1600-h/Le+raincy+-+Léopold+Lambert+2.jpg
Obr. 8: Obr. 9: http://www.pittel.sk/img/02-Danubius.jpg
Obr. 10: http://www.tyden.cz/rubriky/kultura/fotoblog-jiriho-penase/fotoblog-monikamasina- pele-a-potkan-na-letne_105778.html
Obr. 11: autorská skica, obr. prevzatý z FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 126
Obr. 12: autorská skica, obr. prevzatý z FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 74
Obr. 13: autorská skica, obr. prevzatý z VICKERS Graham: Architektura, klíčové momenty. Praha: Columbus, s.r.o., 1988, s. 145
Obr. 14: autorská skica, obr. prevzatý z FRAMPTON Kenneth: Moderní architektura: Kritické dejiny. Praha: Academia, nakladatelství AV ČR, 2004 s. 111
Obr. 15: autorská skica, obr. prevzatý z http://www.arcspace.com/exhibitions/wright/flw_1.jpg






Download (RMB/save target as)
Full Thesis with illustrations- Pdf - 674KB

choose your color

design: Vladimir Ondejcik (c)Vladimir Ondecik 2011
JavaScript is not allowed in your browser.